Kobylskí poeti

Janko Krupa

 08.02.2016

50 jdzešat  roki do zadku,..

 

Kobiľski rodaci, zbľízka i zdaľeka,pozdravic vas mušim, u mňe taka dzeka.
Pozdravic vas mušim, zes viročim obci, kuščik pospominac jak sme buli chlopci.
No ňe žebi šicke tote roki, buľi na to suce, aľe väčšu častku z ňich sme žiľi v totaľice.

Pred 50 rokami še našej maceri, narodziľi chlopci rovno na posceľi.
Rodziľi še daľši, potom mi, a znova, povstavala hore mlaďež Gotwaldova.

No ňe, dňeška to ňeznace, dňeška sce robotni, no nam nad hlavami višel sam Novotni.
Ňe žebi na strome – v škoľe nad tabuľu, jak kebi vam štrehnul chto dze chici guľu.

Škola bula iňša, ňe vef takim štilu, šak sme še učiľi i v našim kaštiľu.
Škola bula mala, dzecoch zaše veľo, spominam ja preto i na učiteľoch.

Učiľi nas radzi, och pre Pana Jana, učiľi dze prišlo, v chiži u Meščana.
Potom ked pri škoľe bula i hojdačka, zrobiľi nam triedu doma u Hudačka,

Ja tam bul jak doma, chto to kedi mišľel, cez hodzinu v triedze, cez prestafku kišeľ.
Bulo nam tam fajňe, stvaraľi sme pšini, zes koňskim povozem rovno do latrini.

To, že še zvaľila, ňemaľi dze kadzic, aj tak jim trebalo bandurki posadzic.
Inokedi zaše buďik v lafke zvoni, Krupofci še kriju, učiteľ žobroňi.

Hutori brat Jožo – každi ma hodzinki, ľem ja zes Marianem ani na reminki.
Dobre jim poradzil sušed Rudi Ľuňik, a tak do lavici vžaľi z domu buďik.

Joj to buľi časi, buľi slovo mojo česne, jak sme Machalovi obraľi čerešňe.
Och ňeboščik Machala toten nas muštroval, chto ňeznal laťiňski, ten nemiňištroval.

Každi chcel bic hlavni, ňikto za pobočku, každi chcel pomahac aspoň zhašic švičku.
Muj dzedo koscelňik, ten chcel furt po prave, ked ši daco šusnul, fuk jednu po hlave.

Dňes na to spominam, dal nam inekciu, i dňes bi še zešlo – vichovnu lekciu.
Buľi sme mi hrde iskri, pioňjere, šak vi starši znace i tote maňire.

Mac vibigľovala nohafki každemu, na kark uviazala šatočku červenu.
Jak nas vistrojila, už sme pripravene, a mi za Ľeninom jak ovce splašene.

Vtedi to tak bulo aj ked ši raňeni, stavaj do pozoru a BUĎ PRIPRAVENI.
Do dňeška vam ňeznam, pripravic če NACO? Vtedi ňepiaceľ, dňeškaj striko NATO.

Ked sme kus virošľi do zväzu nas braľi, nam to bulo jedno, mi ďivadlo hraľi.
Ňeňi  ina cesta, tvrdziľi muziku, a mi potajomki hraľi i klasiku.

Odftedi ďivadlo, to je pre mňa droga, krajše pre vipoveď, jak obraz fan Goga.
Buľi sme, aj teraz ďivaďelna obec, kumštirstvu nas učil muj ňebohi ocec.

Češki vam bul život vtedi na valaľe, ked do družstva braľi kravi, šviňe, roľe.
I to bulo treba, dali nam lekciu, prežili sme šicko i normaľizaciu.

Dňeška už za nami roki pejdzešate, co še vtedi stalo, šicko preošate.
Aj ked češko bulo študovac nas daľi, žebi vo valaľe indžimiroch maľi.

Vištudovac školu je vec samozrejma, no vtedi to bula skoro vec verejna.
Dňeška  sme dospeli, vlastne dzeci mame,  štritame še prave pri takej oslave.

Pri takej oslave, ked obec rozkvita, furt še tu štretňeme, furt nas rada vita.
Dňeškaj ini život, no ňe, namoj veru, ked na daco spomňem, dzeci še mi šmeju.

Dňeškaj šicke dzeci znaju sebe zratac, za opaskem mobil a v chiži počitač.
Dajme na ňich pozor, obnovme v ňich tipi, žebi v svojich hlavoch ňemaľi ľem čipi.

Bo počitač zato prospešni, no glupi, ci mu človek ňeda, nič ine ňekupi.
Ňeda un jim lásku, pomoc ked su v nudzi, aňi ňepohladka, hoc je naporudzi.

Zaklad človečeňstva to ňe disco paska, šicko še ukriva vef slovičku LASKA.
25 roki teraz po tej ňežnej buďe, vtedi slovo LASKA zňelo z každej hruďe.

Vtedi zňelo z hruďe, sme mi aľe Turci, dňeškaj dbajme na to, by zostalo v SRDCI.
Mušim ja už končic, program daľej čeká, chcel som vas pozdravic, toto moja dzeka.

 

Február 2016                                                                                     © Janko K.

 

 

 

.

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Štvrtok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30

Fotogaléria

Videoprezentácia obce

Kalendár

Kalendár zvozu odpadu

.